Spoznajte výnimočnú Mariu Montessori

Maria Montessori žila v rokoch 1870 – 1952. V roku 1896 sa bola ako prvá žena v Taliansku promovaná na doktorku medicíny. Pracovala ako asistentka na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa začala venovať práci so slabomyseľnými deťmi. V rokoch 1898 - 1900 bola vedúcou školy pre vzdelávanie liečebných pedagógov a zároveň prevádzala prax detskej lekárky. Neskôr študovala psychológiu a filológiu. V rokoch 1904 - 1908 viedla katedru antropológie na Univerzite v Ríme. 6.januára 1906 otvorila Dom detí - prvé predškolské zariadenie. Od tej doby sa plne venovala pedagogickej, spisovateľskej a prednáškovej činnosti. Založila prvú asociáciu pre šírenie svojich metód Opera Montessori. V období fašizmu zatvorili jej školy v Taliansku a Nemecku, v Rakúsku pálili jej knihy. Po roku 1939 žila v Indii, kde podnietila zakladanie Montessori škôl. V roku 1949 sa vrátila do Európy a až do svojej smrti žila v Holandsku. Svoje poznatky z výskumu v pedagogickej oblasti zhrnula v knihách:

• The Montessor method
• Pedagogical anthropology
• Advanced Montessori method
• Spontaneous activity in education
• Dr. Montessori´s own handbook
• The absorbnet mind
• The discovery of the child
• The secret of the childhood

„Počujem a zabudnem.
Uvidím a zapamätám si.
Uchopím a pochopím.“

Montessori pedagogika je rozsiahla a svetovo uznávaná metodická sústava. Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom pomôcok. Metóda Montessori vznikla na základe pozorovania fyziologického vývoja ľudského mozgu v rannom veku. Východiskom je ponúknuť deťom intelektuálne podnety v správnom čase (v konkrétnej senzitívnej fáze vývoja) a správnou formou. Montessori pedagogiku je vhodné používať už v najútlejšom veku (12 mesiacov) kedy nastáva optimálne obdobie na rozvoj elementárneho tvorivého a intelektového potenciálu dieťaťa. Deti vedené metodikou Montessori začínajú spontánne písať, čítať a počítať už v predškolskom veku. Cieľom pedagogiky je podporovať u dieťaťa prirodzenú túžbu učiť sa, formou vlastných pokusov a omylov spoznávať svet okolo seba a tým budovať sebadôveru a pevnú osobnosť dieťaťa.

Hlavnou myšlienkou programu je:

• podporovať celostný osobnostný rozvoj dieťaťa
• aktivizovať a motivovať rozvoj psychomotoriky, poznania
• emocionality a sociability
• rozvíjať tvorivosť a predstavy v každodenných aktivitách, pomôcť dieťaťu formovať vlastnú jedinečnosť a životné kompetencie (spôsobilosti)

Prostredníctvom programu sa realizuje rozvoj osobnostných kvalít dieťaťa v poznaní: samého seba, sveta ľudí, prírody, kultúry. Program je integrovaný do štyroch tematických okruhov Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra

• Pomôž mi, aby som to dokázal sám

Úlohou dospelých je to, aby dieťa vlastnými silami a svojim tempom získalo nové vedomosti a schopnosti, pričom sa mu vytvoria tie najlepšie podmienky.

• Ruka je nástrojom ducha

Práca rúk je základom pre pochopenie predmetov a javov, základom pre rozvoj myslenia a reči. Metodika kladie veľký dôraz na spojenie duševnej aktivity a tvorivej telesnej aktivity. Vychádza sa z konkrétneho poznania pri manipulácii s vecami

• Rešpektovanie senzitívnych období

Senzitívne obdobie je doba, kedy je dieťa obzvlášť citlivé na určité intelektuálne podnety. V tomto období je dieťa schopné vstrebávať nové poznatky a nadobúdať schopnosti prirodzene- tzv. nevedomé učenie.

• Polarizácia pozornosti

Dieťa je schopné sústrediť sa intenzívne a dlhodobo iba na prácu, ktorá ho zaujme

• Trojstupňová výučba

Táto metóda je určená predovšetkým deťom v predškolskom veku. Poznávanie sa skladá z troch krokov:

1. Pomenovanie učiteľom
2. Znovupoznanie
3. Aktívne ovládanie

• Práca s chybou

Dieťa nie je za chyby trestané ani záporne hodnotené. Chyba má byť ukazovateľom toho, čo je ešte potrebné precvičiť a je chápaná ako bežný a prirodzený prejav v procese učenia. Učiteľ by nemal používať negatívne hodnotenie, ale ponúknuť dieťaťu inú formu kontroly. Pomôcky sú pripravené tak, aby dieťa bolo schopné samo skontrolovať správnosť riešenia.

• Práca s pochvalou

Každé dieťa potrebuje pocit istoty, bezpečia a úspechu, no neustále kladné či záporné hodnotenie zo strany dospelých ho obmedzuje. S pochvalou sa v Montessori pedagogike zachádza primerane tak, aby sa dieťa nestalo na pochvale závislé

Od malička sa deti pozerajú na činnosti dospelých a snažia sa opakovať všetko to, čo vidia. Cvičenia praktického života sú veľmi dôležitým základom pre ďalší rozvoj dieťaťa. Do tých cvičení patrí všetko to, čo robia dospelý niekoľkokrát denne, napríklad: upratovanie, obliekanie. Deti milujú skutočné veci, preto ich baví presýpať, prelievať, nalievať, zametať, utierať prach, čistiť obuv, stolovať, skladať prádlo, zapínať gombíky, zips a zaväzovať šnúrky. Dieťa sa učí starať o vlastnú osobu, o svoje vlastné telo, ale i o okolie a spoločnosť. Pomocou cvičení praktického života sa rozvíja jemná motorika, hrubá motorika a koordinácia ruka-oko.
Existujú štyri oblasti aktivít praktického života:

• starostlivosť sám o seba - obliekanie sa, vyzliekanie sa, umývanie, česanie
• starostlivosť o okolie - upratovanie, utieranie, leštenie, starostlivosť o rastliny, starostlivosť o zvieratá
• kontrola pohybu - prelievanie, presýpanie, pohybové aktivity (vonku), umelecké aktivity
• spoločenský život (správanie) - pozdravenie, ospravedlnenie, prijatie ospravedlnenia, poďakovanie, poprosenie...

Je dôležité mať na pamäti, že aktivity praktického života majú pomôcť deťom pri ich orientácií vo svete, v každodenných činnostiach.

Cieľom zmyslovej výchovy je poskytnúť deťom možnosť získať vedomé informácie z prostredia pomocou zmyslov. Mária Montessori verila, že dieťa vníma všetkými svojimi zmyslami hneď od narodenia. Pomocou zmyslov sa dieťa zoznamuje so svojím okolitým svetom a študuje ho. Zmyslový materiál, ktorý Mária Montessori vyvinula rozvíja intelekt dieťaťa (zapája všetky jeho zmysly - hmat, čuch, sluch, zrak a chuť). Prostredníctvom zmyslov sa rozvíja mozog a vytvárajú sa nové nervové prepojenia. Pomocou tohto zmyslového materiálu sa dieťa učí pomenovávať, rozlišovať, porovnávať a triediť. Zmyslový materiál rozdeľujeme na materiál na:

• rozlišovanie rozmerov
• rozlišovanie farieb
• rozlišovanie tvarov
• rozlišovanie povrchov
• rozlišovanie štruktúr
• rozlišovanie váhy
• rozlišovanie zvukov
• rozlišovanie tónov
• rozlišovanie chutí
• rozlišovanie teplôt a schopnosti viesť teplo

• Jazyková výchova je oblasť, v ktorej si dieťa rozvíja reč. Využívajú sa materiály, ktoré zároveň slúžia k výučbe písania a čítania. S písaním a čítaním začína dieťa vo veku okolo 4 - 6 rokov. Je však veľmi dôležité vystihnúť senzitívne obdobie, kedy dieťa chce samo písať alebo čítať. Čítanie prebieha genetickou metódou čítania, t. j. čítaním po písmenkách a nie po slabikách. Podľa Márie Montessori používame na písanie písané písmo a na čítanie zasa tlačené písmo.

• Matematický rozvoj začína od narodenia. Podľa Márie Montessori je ľudský duch duchom matematickým. Má schopnosť abstrahovať, niečo si predstaviť a argumentovať. Matematický materiál učí rozlišovať seba od ostatného, vnímať dĺžku, šírku a výšku, vnímať dimenzie, porovnávať veľkosti a formy a experimentovať.